Zaniknuté oravské drevené kostoly v Badíne a Novoti pozrieť: PDF súbor
Cirkevné dejiny obce Babín
Od samého počiatku obce za Oravskou Magurou nemali kostol. Obyvatelia Babína preto prekračovali pohorie Magury a navštevovali kostol v Sedliackej Dubovej až
do čias, keď v Lokci vznikla prvá farnosť Bielej Oravy. Babínčania mali svoj kostol, ktorý si v roku 1665 kúpili od Lokčanov, preto nie je jasné, prečo nová, takzvaná jozefínska farnosť, v rokoch 1787/ 1788 vznikla v Hruštíne, ale nie v Babíne. V Babíne v tom čase dokonca začali s výstavbou nového kostola. Vraj sýpka Mateja Babinského stojí na základoch kostola, ktorý sa napokon nepostavil v Babíne, ale v Hruštíne. Pravdepodobne boli Hruštínčania pri zakladaní farnosti aktívnejší.
V novej hruštínskej farnosti sa o vydržiavanie fary a školy starali spolu s Hruštínom a Vaňovkou aj obyvatelia Babína. Pri farskom kostole bola aj škola, ktorú spočiatku navštevovali aj deti z Babína. Starý drevený kostolík si obce udržiavali na vlastné náklady, niekoľkokrát bolo treba prikročiť k jeho rekonštrukcii. Veľká rekonštrukcia kostola
sa spomína v roku1794.
Nový zvon
Dňa 22. decembra 1923 vysvätil hruštínsky farár František Dula v drevenom babínskom kostole nový zvon s hmotnosťou 310 kg, ktorý odliala firma Maňoušek v Brne. Za nový zvon zaplatili 10 718 Kčs. Tento finančný obnos si dedina postihnutá ničivým požiarom nemohla dovoliť, keby nepomohli krajania. Skoro celý finančný obnos zaplatili bývalí obyvatelia Babína, ktorí sa vysťahovali do Ameriky. Na zvone bol uliaty nápis: „Vstal som z milodarov babínskych občanov roku 1923 (R. Maňoušek a spol. Brno )“.
Stavba nového kostola, veriaci
r. 1930 – stavba nového kostola
Po dlhom zvažovaní sa obyvatelia Babína rozhodli, že si namiesto starého dreveného kostolíka postavia nový, murovaný kostol. 4. mája 1930 sa slúžila posledná omša v starom
kostole. 7. - 8. mája 1930 bol rozobratý drevený kostol a 9. mája sa už kopali základy pod nový kostol. Zo starého kostola boli do nového prenesené barokové oltáre, ktoré sú v novom kostole bočnými oltármi, kazateľnica z XVIII. storočia a jeden protestantský obraz z roku 1647. Nový oltár „Zoslania Ducha Svätého“ je v novom kostole hlavný oltár. Z vonkajších znakov kostola je zaujímavá červená kovová guľa umiestnená po pravej strane hlavného vchodu, ktorá značí nadmorskú výšku kostola, 695 m n. m. 16. mája bol hotový betónový fundament pod vežu. Kostol stavala firma Ing. Viliama Silbigera z Tvrdošína, pod dozorom architekta Michala Milana Harminca z Bratislavy. Dňa 1. júna bol spolu zo základmi vysvätený aj základný kameň hruštínskym farárom Františkom Nádaškayom, za prítomnosti poslanca a básnika Ignáca Grebáča Orlova. Pri posviacke základného kameňa bola doň vložená pamätná listina s textom: „Hic lapis angularis Eclesias Babínensis positus est die 1. Junii anno 1930 ex oblatione fidelium praetio 671.270 Coronarum in teritorio antiquae Exclesias lignae anno 1665 ex Lokca emtae, translatae ac in Babin erectae et post annos 265 venditae pactim pro aedificatione domus, partim autem ad comburendum,
feliciter regnante Pontifice Pio XI., diocaesim gubernante Joanne Vojtaššák, episcopo doctor Zakamenné, Republicae Cecho-Slovacae praesidente Thoma G. Masaryk regimini Slovacie ducente Joanne Drobn, parochiam Hruštínenum administrante Francisco Nádaškay parocho, sub iudice Matthia Kunocha in Babín, docesentibus Josepho Nemec cum sua uxore Helena nata Schrenke, ludirectore Gulielmo Silbigere Tvrdošín, solemnitatem hanc peragente Francisco Nádaškay, parocho Hruštinensi, pracsente populo e totaregione et pracsente legato Ignatio Grebáč, parocho canonico e Veličná.“ 21. septembra 1930 bol hotový kríž, ktorý bol posvätený v novom kostole, lebo pršalo a hrozilo nebezpečenstvo, že doň udrie blesk. Do kríža bol vložený nasledovný pamätný nápis: „
Kríž tento slávnostne posvätený 21. septembra 1930, to jest na deň oktávy „Povýšenia sv. Kríža“. Tento kríž posvätil s povolením biskupa farár František Nadaškay. Kríž tento postavený bol počas účinkovania Jána Vojtaššáka, biskupa spišského, farára Františka Nádaškayho, rechtora Františka Justha, učiteľa Jozefa Nemca, učiteľky Heleny Nemcovej, rod. Schrenkovej a starostu Mateja Kunochu.“
Dostavba nového kostola
15. júla 1933 bol konečne dostavaný rímskokatolícky kostol zasvätený Zoslaniu Ducha Svätého. Lavice a hlavný oltár postavil Leonard Dlugopolský z Orechova. Celkové náklady na stavbu kostola boli 671 270 Kčs. Zároveň bol rozšírený cintorín o 471 m2, na pozemkoch, ktoré predtým patrili Jánovi Baliakovi, Jánovi Kurčinovi, Jozefovi Bohuckému a Matejovi Babinskému.
Po roku 1968
Už v roku 1968, po zmene pomerov v štáte, vznikla v obci požiadavka na vlastnú farnosť. V bývalej školskej záhrade začali Babínčania spolu s obyvateľmi Vasiľova s výstavbou farskej budovy. V roku 1970 bola budova dokončená a v roku 1971 sa do fary nasťahoval farár na dôchodku, vdp. Ondrej Hornický, ktorý v hruštínskej farnosti pôsobil v rokoch 1967 – 1971. Po obsadení Československa vojskami Varšavskej zmluvy nastalo obdobie „normalizácie“ a všetko sa vrátilo do starých koľají. Okresný národný výbor v Dolnom Kubíne Babínčanov obvinil, že faru stavali načierno
50. roky 20. storočia – miništranti
načierno a na cudzom pozemku. V roku 1974 budova prepadla v prospech štátnej materskej školy. Na tieto obvinenia reagoval pán farár Ondrej Hornický:
„Vyučovanie náboženstva malo sa voľne diať, ale mimo školskej budovy. Mohli sa stavať nové kostoly a utvárať nové fary, všetko v dohode cirkvi so štátom. Tak pod vedením miestneho farára, adm. fary vdp. Martina Mikulca a zástupcami obce Babín i Vasiľova rozhodli sa utvoriť novú faru Babín. V tej záležitosti urobili sa patričné kroky na Biskupskom a Okresnom úrade v Dolnom Kubíne, kde po obdržaní súhlasu začali stavať farskú budovu na záhrade bývalej kat. a nateraz opustenej novej školy. Ale už na odkúpenom pozemku istého občana, ktorý tam mal navozený stavebný materiál a hasené vápno. Tento pozemok sa mu zamenil za cirkevný niže cintorína, ta mu previezli stavebný materiál, len hasené vápno odkúpili. (Teda nie načierno stavali, ani nie na cudzom, ale na povolenie a na pozemku odkúpenom či vymenenom, ako ich obviňuje okresná správa v D. K.) Budovu budúcej fary stavali zo zbierok občanov
60. roky 20. storočia – prvé sväté prijímanie, vdp. Ondrej Hornický
a svojpomocnými prácami. Budovu až v r. 70 v novembri dali pod blachovú strechu a od skorého jara 1971, 72 aj vzdor zákazu od okresného cirk. tajomníka ako tak na bývanie súco upravili poschodie: okná, dvere, dlážku vyforštovali zvnútra, poschodie ovakovali, obielili, že 8. okt. 1972 tu slávil svoje zlaté jubileum kňazstva za účasti Osvieteného pána Otca vikára Dr. Jozefa Ligoša Ordinára Spišskej Kapituly, za účasti viac duchovných a veľký zástup domácich aj susedných veriacich. Jubilant bol Ondrej Hornický, predtým farár adm. hruštínskej fary (1961 – 67). Sem sa vrátiac na penziu, bol poverený okresom aj Najdôst. Biskupským úradom pomáhať v duchovnej službe pre obec Babín (ktorú službu koná dodnes aj vzdor tomu, že z toho plánovaného farského bytu bol vypovedaný v prospech materskej školy a duchovný sa núdzove ubytoval v dome Červeňa č. 177 v školskej uličke. Za upravenie budovy na bývanie stal sa obeťou miestny duchovný fary hruštínskej Martin Mikulec: Musel odísť do Liptova. Tak sa realizovala snaha režimu po páde „Dubčeka“. Všetko späť! Všetko po predošlom režime: Katolícka viera najmä na Orave je nekonštruktívna a brzdiaca sila na rozvoji socializmu. Preto sa zakazuje stavba kostolov a fár, obnovy farských cirkevných budov, Ctihodné sestričky povolené a pozvané budú pomáhať vo vyučovaní náboženstva vedením fár a kántorovanie sa zrušuje, zakazuje a vypovedajú sa z obcí do ich určených domovov.“
